Tlačové správy

SNaP: Slováci považujú užšiu spoluprácu V4 za prospešnú, polovica tak hodnotí aj členstvo Slovenska v EÚ

Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Českú republiku spojujú vzájomné vzťahy, spolupráce a partnerstvá už z minulosti. Integrácia, roky známa ako Vyšehradská skupina alebo Vyšehradská štvorka, zaisťuje spoluprácu v domácom aj susedskom prostredí, taktiež však na pôde Európskej únie. Čo Slováci o Vyšehradskej štvorke vlastne vedia a čo si o oblastiach jej pôsobenia myslia? Ako vnímajú svojich susedov a ako hodnotia zázemie vlastnej zeme? Informácie o tejto téme prináša výskum Slovenského národného panela a Nielsen Admosphere realizovaný v tomto roku na Slovensku na vzorke osemsto respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov. Rovnaký výskum bol realizovaný aj v ostatných krajinách Vyšehradu.

Vyšehradská skupina (V4) bola pomenovaná pri stretnutí prezidentov 15. februára 1991 v maďarskom meste Vyšehrad. Táto iniciatíva bola inšpirovaná už skoršou historickou udalosťou, kedy sa tu stretli králi týchto stredoeurópskych krajín a uzavreli spolu dohodu o spolupráci a vzájomných politických a obchodných vzťahoch. Skupina je v povedomí Slovákov dobre známa, pozná ju 84 % opýtaných. Výrazne vyššiu znalosť než pri ostatných je medzi mužmi a vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Oproti ostatným krajinám Vyšehradu sa najvyššie povedomie o tejto aliancii ukázalo práve v slovenskej internetovej populácií. Potom nasledujú porovnateľne zhodné údaje o povedomí v Maďarsku (73 %) a Česku (70 %). Najnižšia znalosť je potom zastúpená medzi internetovými Poliakmi, kde tvoria 63 %.

Respondenti, ktorí poznajú Vyšehradskú štvorku, vidia jej prínos zväčša v podnikaní spoločných politických krokov v rámci Európskej únie (61 %). Za túto možnosť sa opäť vyjadrili viac muži, ľudia s vyšším vzdelaním a opýtaní starší ako 55 rokov. Na prínose V4 v rámci EU sa zhodujú všetky zapojené krajiny, avšak poradie ďalších preferencií už je rozdielne. Za prínosné Slováci ďalej označujú ochranu hraníc (46 %), spoluprácu v oblasti kultúry (44 %) a spoločnú ekonomickú prosperitu (43 %).

Polovica Slovákov hodnotí členstvo v EÚ ako prospešné

Väčšina respondentov, ktorí poznajú Vyšehradskú alianciu, považujú užšiu spoluprácu štátov V4 na pôde EÚ za prospešnú (80 %). Na tomto postoji sa zhodujú všetky zapojené krajiny Vyšehradu. Opytovanie taktiež z polovice pozitívne nahliada na členstvo Slovenska v Európskej Únií a hodnotí ho ako prospešné. Tento postoj má väčšie zastúpenie medzi mužmi a vysokoškolsky vzdelanými. Štvrtina sa k tomu stavia neutrálne (25 %), tento postoj platí prevažne pre ženy; ďalšia štvrtina potom negatívne (25 %). Pri pohľade do ostatných krajín V4 sa vnímanie členstva v EÚ mierne líši. Pozitívny postoj najviac zastávajú Poliaci, ktorí sa k EÚ prikláňajú zo 72 %, za pozitívne ho označuje taktiež polovica Maďarov. Česi sú vo vnímaní členstva v EÚ názorovo rozdelení na tých, ktorí ho označujú za prínosné (40 %) a na tých, ktorí v tom prínos nevidia (38 %).

Na návštevy najradšej jazdíme k českým susedom

V rámci kontaktu so susednými štátmi považujú dve tretiny internetových Slovákov za najdôveryhodnejšiu Českú republiku (60 %). S týmto tvrdením sa všeobecne viac stotožňovali muži a najstaršie vekové kategórie. S veľkým odstupom potom Slováci dôverujú taktiež Rakúsku (20 %). Poradie zostáva rovnaké aj v rámci sympatií, kde je pre nich na prvom mieste opäť Česko (62 %) nasledované Rakúskom (18 %). Dobrá mienka je platná aj naopak, teda aj Slováci sú pre Čechov číslom jedna v sympatiách a náklonnosti k susedným štátom.

Vzhľadom k priazni medzi oboma štátmi je Česko (45 %) taktiež naším najčastejším navštevovaným susedom, s veľkým odstupom je potom podľa výskumu Slovenského národného panela a Nielsen Admosphere druhým najnavštevovanejším susedom Maďarsko (16 %).

Cesty do Čiech podnikajú Slováci obvykle za rodinou či známymi (56 %), ďalej potom taktiež kvôli miestnym pamätihodnostiam ako sú hrady a zámky alebo mestskej turistike (41 %). Pri návšteve Čiech si Slováci taktiež užívajú tamojšiu atmosféru (22 %), taktiež potom kultúru a zábavu (21 %).

S návštevou Maďarska spojujú opýtaní obvykle nákupy (51 %), potom taktiež relax, ktorý si doprajú v kúpeľoch alebo na ozdravných pobytoch (45 %). Slováci sem tiež radi jazdia kvôli pamiatkam, ako sú hrady, zámky a mestá (33 %) a za kulinárskymi zážitkami (25 %).

Približne polovica Slovákov hodnotí svoju životnú úroveň ako neutrálnu

Čo sa týka ekonomickej situácie Slovenska, hodnotia opýtaní stav vlastnej krajiny prevažne neutrálne – teda ani dobre, ani zle (45 %). Obdobný neutrálny postoj k ekonomike svojej krajiny väčšinovo zastávajú aj ostatné národy krajín Vyšehradu. Tretina respondentov potom uvádza, že ekonomický stav Slovenska vidí zle (33 %), o niečo menej opýtaných potom vníma danú situáciu ako dobrú (23 %).

Rozdielne sa potom vyšehradské národy pozerajú na vlastnú životnú úroveň. Takmer polovica Slovákov zaujíma obdobný neutrálny postoj v hodnotení vlastnej životnej úrovne – nepovažuje ju ani za dobrú, ani za zlú (45 %). Viac než tretina potom považuje vlastné životné podmienky za dobré (34 %), najspokojnejšia je veková skupina 15–24 rokov. 21 % opýtaných so svojou životnou úrovňou spokojných nie je a označujú ju za zlú. Vo väčšej miere sú nespokojný ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity (26 %) a ľudia vo veku 35–54 rokov (29 %). Pri pohľade do ostatných krajín V4 vnímajú svoju životnú úroveň dobre Česi (50 %), na pomedzí medzi dobrou (42 %) a neutrálnou (41 %) svoju úroveň života potom hodnotia Poliaci. Naopak za negatívne svoje životné podmienky považujú Maďari (39 %).

SNaP: Slováci považujú užšiu spoluprácu V4 za prospešnú, polovica tak hodnotí aj členstvo Slovenska v EÚ